spring

Ešte ráno som vstala s takou chuťou: "Uaaaa, je piatok, parádička, víkend je neuveritilne blízko". No budem úprimná, nie je to len víkend, prečo som dnešný deň mala hneď zrána dobrú náladu. Včera večer som totiž začala číťať mnohými tak odporúčanú tvorbu od slávneho anonyma Matkina. Chcela som spoznať myšlienky  ľudmi toľko ospevovaného človeka. Začala som dačo po ôsmej a skončila presne o polnoci. Nedalo mi prestať, dala som si ju celú. A že ktorú moji? Nááá, tú najlepšiu na dobrú noc- polnočný denník. Výýýborne som sa zabavila, veľmi ulahodila mojej duši. Ale z jednej knihy závery nerobím, ešte stéle premýšľam, spájam súvislosti........

To bol útržok, čo prispel k mojej nálade. Ďalším a myslím, že najväčším útržkom bola anglina, čo ma čakala v ten deň v práci. Máme totiž skvelého zamestávateľa, ktorý prispieva k nášmu osobnostnému rozvoju. Prepáčte, ale nedovolila som si túto skutočnosť nespomenúť .))))  -viac sa reklamy nepovoľuje.

Po tradičných ranných rituáloch som veselo vybehla z domu nevnímajúc nie moc priateľsky na dnes vyzerajúce počasie, v hlave s jedinou myšlienkou koketujúcou s mojim lektorom a množstvom anglických slov. Ani neviem ako som si zrazu uvedomila, že by som mala vystúpiť z autobusu a trochu zresetovať hlavu, uvedomiť si, že už nie som v posteli, ale za chvíľu v práci a že pred tou mojou toľko vyidealizovanou hodinou musím spraviť ešte kopec dôležitých vecí, pri ktorých sa musím sústrediť iným smerom, nie tým ako doteraz. Samozrejme, že reset nastal, pretože ako v takto vždy zasnívanej chvíli ma navštívila myšlienka "po smiechu býva plač". Zrazu som si začala v duchu nadávať do všetkých možných trapiek, do zasnívaných puberťáčiek, od ktorých som už žial nejaké to jedno desaťročie a pár drobných vzdialená. No v zápätí som sa povzbudila, veď každý z nás má právo aspoň snívať, keď už tá realita nie je taká, ako by sme niekedy chceli. Fuck..... aspoň pár minút v živote je fakt že krásnych aj mojou zásluhou.

A viete čo? Som rada, že som sa ráno tak zasnívala, lebo moj sen sa rozplynul a teraz už len čakám a rozmýšľam, čo bude asi nasledovať, či mám ďalej snívať alebo sa báť, že moje sny všetko pekné chcú zakríknuť.